Dnes som si živo spomenula na momenty,keď mi maminka s vážnym výrazom tváre vyčíta ako dlho som opäť obsadila pevnú linku. Moje hodinové rozhovory sice niekedy nemaju žiadny zmysel,ale je to môj spôsob dorozumievanie sa s okolím,kým práve trčím doma.Síce sú málokedy na náš účet,ale za ten čas by sa k nám nedovolal ani prezident.
Dnes sa však karta obrátila.Cha-chaa.Keď zazvonil telefón a po zaužívanom :Haló?,sa ozvalo:Ahoj,to si ty?,tak som si začala mädliť ruky a počítať pomaly minúty,ktoré ubiehali....5minút...10.....necelá hodinka...až napokon hodina a pol...približne...Po tých 60 minútach som totiž naozaj stratila pojem o čase,predsa len nebudem pozorovať vlastnú matku.
Ale vedela som,že čas môjho triumfu sa blíži a bolo to naozaj tak.Maminka s hlavou medzi ramenami doklusala ku mne(ja som si nenápadne písala e-mail na počítači:o)) a zmohla sa len na jednu vetu:"Ja som ti tuším vyčítala,že dlho telefonuješ,však?"a potom nasledoval len krátky záchvat smiechu....Veď na nič iné nebol čas,zvonil totiž telefón:o))
27. jún 2007 o 20:41
Páči sa: 0x
Prečítané: 693x
cŕŕŕŕn
Čo znamená telefonovanie?
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(1)